Popri slávnych Egypťankách, akými bola kráľovná a bohyňa Eset alebo faraónky Hatšepsovet, Nefertiti či Kleopatra, nám autor dáva nahliadnúť aj do zákulisia ženy vezírky, kráľovskej pisárky, obchodníčky, božej ctiteľky či chrámovej hudobníčky. Žena vo fafaónskom Egypte mala rovnoprávne postavenie s mužom v duchovnej i materiálnej sfére. Egypťanka mala slobodu vo všetkom: pri vydaji, pri rozvode, v manželstve, v sociálnom zabezpečení, v dedičstve i poručníctve. Od jej postavenia záviselo blaho rodiny i štátu. Mohla byť šéfkou podniku, vlastníčkou pozemkov a nehnuteľností, finančnou odborníčkou,... Faraónska civilizácia zaručovala egyptskej žene v porovnaní s inými civilizáciami, vrátane oveľa mladších, výnimočné postavenie. Aj vďaka tomu kultúra starého Egypta môže dodnes slúžiť ako inšpirácia najmodernejším koncepciám spoločnosti. Zdroj anotace: Obálky knih