Počet záznamov: 1
Premena umeleckého autorstva a statusu umelca na pozadí politických a sociálnych zmien
Záhlavie-meno Moncoľová, Ivana, 1980- (Autor) Údaje o názve Premena umeleckého autorstva a statusu umelca na pozadí politických a sociálnych zmien : dizertačná práca / Autor Ivana Moncoľová ; Školiteľ (konzultant) Zora Rusinová ; Oponent Peter Michalovič, Ľuba Belohradská, Lucia Gregorová-Stachová Ďal.zodpovednosť Rusinová, Zora, 1950- (Školiteľ) Michalovič, Peter, 1960- (Oponent) Belohradská, Ľuba, 1936- (Oponent) Gregorová Stach, Lucia, 1975- (Oponent) Vysoká škola výtvarných umení (Bratislava, Slovensko) (Inštitúcia udeľujúca vedeckú hodnosť/akademický titul) Vyd.údaje Bratislava : Vysoká škola výtvarných umení, Katedra teórie a dejín umenia, 2016 Fyz.popis 168 s. : il., čb. + v prílohe 1 školiteľský a 3 oponentské posudky Ďalšie variantné názvy Písomná časť dizertačnej práce Poznámky Pozn. Obraz. príl.. Internet. zdroje Bibliogr. Bibliogr. odkazy Anotácia Dizertačná práca sa venuje téme umeleckého autorstva v období normalizácie, ktorú charakterizuje v pracovnej sfére profesionálneho umelca rok 1972. Ten je spojený s normalizáciou autorského zväzu, s takzvanými previerkami spoľahlivosti a potvrdeniu nastolenej normalizovanej politickej línie – návrat k hlásaniu jedinej pracovnej tvorivej métódy – socialistického realizmu. Práca zachytáva aj obdobie predtým v kontexte politicko-spoločenských, kultúrno-umeleckých zmien, zapojeniu študentského hnutia v roku 1968, sledujem modely života do obdobia normalizácie. Kapitola reflektuje nástup normalizácie medzi rokmi 1968 – 1970 v iných prípadoch: v politických štruktúrach, v zákonoch, v kultúrnych časopisoch, vo filme. Práca analyzuje fenomén normalizácie vo Zväze slovenských výtvarných umelcov (ZSVU) ako hlavnej organizácie výtvarníkov, ktorá umelcom poskytovala sociálne zabezpečenie vo forme štpendií, prípade rozhodovala o najväčšom možnom zárobku a to o realizácii umenia do architektúry. Tvorba monumentálnych diel (malieb alebo sôch) bola ukotvená v zákone a garantovala percentuálnu časť investičných nákladov na stavbu práve na vytvorenie diela v architektúre. Umelec pôsobil počas socialistického zriadenia ako voľné povolanie, ktorému sa umožnilo podnikať. Od 60. rokov sa realizovali veľké spoločenské, kultúrne, štátne, vládne stavby. Ale hlavne z popudu socialistického zriadenia sa operovalo s pojmom socialistické životné prostredie, do ktorého bolo zahrnuté práve realizovanie umeleckých diel. Na základe rovnosti, mali mať prístup k socialistickému prostrediu všetci v okolí v ktorom žili alebo pracovali. Vstupné haly kín, závodov, domov smútku, sobášnych siení, domov kultúry sa dekorovali masívnymi umeleckými dielami, ktoré sa stali súčasťou initerára zo svojej základnej podstaty. Prioritou umelcov bolo, byť členom autorského zväzu, aby takéto umenie mohli produkovať. Alebo byť v priateľskom vzťahu s architektom, ktorý nebol síce podnikajúcou osobou, ale mohol takúto dekoráciu architektúry do projektu zahrnúť. Kapitola objasňuje ekonomické zázemie zväzu (ZSVU) 3 ako aj nástroje, ktorými selektoval umelcov a svojich členov do vyšších a nižších kastovných systémov. Tie obvykle znamenali aj šance lepšieho zárobku, lepšieho dôchodku a pracovných príležitostí. Ďalšia uzavretá kapitola sa venuje slovenskému umelcovi Ľudovítovi Fullovi a jeho poslednej tvorivej fáze umeleckej kariéry, ktorá je spojená s výstavbou vlastej galérie a hrobky výmenou za umelecké diela pre štát. Táto časť jeho tvorivého života zapadá do obdobia normalizácie. Sledujem Fullov rozvíjajúci sa sociálny kapitál ako aj snahy neupadnúť do normalizačných schém. Venujem pozornosť sociálnej interakcii Fullu a vývinu úcty k nemu ako osobe a k jeho dielu. Na tomto priesečníku sa stretávajú a zhodujú dve protichodné inštancie: nomalizačná garnitúra ho akceptuje a neoavantgardistická mládež si ho ctí. Druhá štúdia je zameraná na osobu Júliusa Kollera a jeho privátny archív, cez ktorý analyzujem jeho osobný pohľad na zmenu autorstva. Zaoberám sa aj jeho objavením zapadnými inštitúciami po roku 1989 ako konceptuálneho autora tvoriaceho v špecifickej uzatvorenosti normalizačného obdobia. Na jeho diele upozorňujem aj na "dvojhlasnosť" výtvarnej produkcie a prepojenie medzi extrémom popartového zobrazenia krajiny a textovými statementami, ktoré úplne zobrazenie potlačili. Postavenie umelca v normalizovanej spoločnosti viažem na sociálne modely rozvrstvenia spoločnosti. Umelca a jeho autorstvo (authorship) sledujem v zmene: vo vstupe autora do sociálneho priestoru, ďalej možnosťami spolupráce a komunitného charakteru umenia, nevyhýbam sa ani nástrahám spolupráce, do ktorej sa infiltrovala Štátna bezpečnosť ŠTB a jej reflexii v umení po roku 1989. Práca sa primárne nezaoberá stratifikáciou umeleckej vrstvy na dva póly: oficálna a neoficálna výtvarná scéna. Od počiatku pracujem s pojmom druhá kultúra (tento pojem používala napr. ŠTB). Hovorím o paralelnej kultúre ako o niečom, čo žilo komunitne a autonómne. Zároveň nediferencujem na dva póly, lebo v kapitole o autorskom zväze dokladám systém sociálneho fungovania umelca, ktorý využívali umelci z rôznych spektier. Kľúčové slová: Normalizácia, Zväz slovenských výtvarných umelcov, Ľudovít Fulla, Július Koller, druhá kultúra, zmena autorstva, súkromný archív, konceptuálne myslenie, status umelca, uplatnenie umelca v spoločnosti Predmet. heslá Fulla, Ľudovít, 1902-1980 Koller, Július, 1939-2007 Zväz slovenských výtvarných umelcov (Bratislava, Slovensko) Kľúč.slová normalizácia 1969-1989-Československo * umelec a spoločnosť-vzťahy * umelec-postavenie v spoločnosti * umelec-spoločenský postoj * neoficiálne umenie 20. st.-70-80-te roky-Slovensko MDT 94(437)"1969/1989" 72/76.071.1 316.7 72/76"197/198" Krajina Slovensko, Slovenská republika Jazyk dok. Slovenčina Počet ex. 1, z toho voľných 0, prezenčne 1 Báza dát Kvalifikačné práce 
kniha
Signatúra Sign. PK Prír.číslo Lokácia Dislokácia Info DIII 23246 45086 Sklad predný H18 len prezenčne
Počet záznamov: 1