Number of the records: 1
Development of the Social Entrepreneurship in Russia
Title Development of the Social Entrepreneurship in Russia [elektronický zdroj] = [Rozvoj sociálneho podnikania v Rusku] / Yulia Erofeeva ; supervising lecturer Marcela Chreneková Author-s Erofeeva, Yulia (Author)
Chreneková, Marcela, ; SPUFES30 (Thesis advisor)Corporation Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja. Ústav regionalistiky a rozvoja vidieka Published 2022 Description 1 online zdroj [117 s.] : ilustr. Notes Názov z titulnej obrazovky (stav zo dňa 06.04.2023). Súbežný názov prevzatý z databázy uis SPU . Bibliografia s. [110-117] . Spôsob prístupu: World Wide Web . Resumé anglicky, slovensky . Diplomová práca (Ing.). - Ústav regionalistiky a rozvoja vidieka FEŠRR SPU v Nitre Subject-s diplomové práce elektronické vysokoškolské kvalifikačné práce Annotation Autorský abstrakt: Sociálne podnikanie sa stalo fenoménom svetovej ekonomiky. Ruská ekonomika nie je výnimkou. Sociálne podnikanie ako činnosť zameraná na dosiahnutie spoločensky prospešných cieľov môže vyriešiť mnohé sociálne problémy v spoločnosti. Vo svetovej praxi sa sociálna ekonomika považuje za moderný smer verejnej politiky. Jej výsledky sú v jednotlivých krajinách evidentné. Neoddeliteľnou charakteristikou sociálneho podnikania je kombinácia sociálnej orientácie, inovatívnych prístupov a komerčnej zložky. Sociálni podnikatelia poskytujú služby v oblasti starostlivosti o deti, ďalšieho vzdelávania, kultúry, umenia, zdravia a športu. Medzi oblasti, v ktorých sa sociálne podnikanie rozvíja, patria aj služby starostlivosti o starších ľudí, ochrana životného prostredia, pracovná integrácia, rehabilitácia a práca v oblasti informačných technológií. Predložená diplomová práca je zameraná na proces rozvoja sociálneho podnikania v Rusku. Opisuje súčasnú úroveň rozvoja a podpory sociálneho podnikania ako faktora sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Práca poskytuje vysvetlenie základných konceptov „sociálne podnikanie“ a „sociálna ekonomika“ a sú v nej definované ich hlavné charakteristiky. Sú formulované špecifiká a významné príčiny praxe sociálneho podnikania a problémy vzniku v Ruskej federácii. Prezentuje porovnanie s viacerými európskymi krajinami. V diplomovej práci je opísaná vznikajúca organizačná štruktúra sociálneho podnikania v Rusku; sú identifikované hlavné organizačné a právne formy a oblasti činnosti kľúčových hráčov a sú uvedené praktické príklady (prípadové štúdie). Hlavným cieľom výskumu v rámci diplomovej práce je odhaliť podstatu a špecifiká sociálneho podnikania v Rusku a jeho súčasný stav. Na splnenie hlavného cieľa boli formulované nasledovné parciálne ciele: charakteristika historického rámca formovania sociálneho podnikania v Rusku, skúmanie procesu tvorby právneho základu pre činnosť sociálnych podnikov v Rusku, analýza súčasnej situácie v rozvoji sociálneho podnikania v Rusku ako celku a v kontexte federálnych okresov; identifikácia problémov a bariér ďalšieho rozvoja, identifikácia hlavných modelov a foriem sociálneho podnikania a hlavných typov činností, Hlavným predmetom výskumu je proces formovania sociálnej ekonomiky v Rusku. Štúdium stavu, historického a právneho pozadia, výsledkov a dopadov, hlavných prekážok rozvoja sociálneho podnikania a podporných opatrení – to sú hlavné ciele práce. Na dosiahnutie cieľa diplomovej práce sme formulovali nasledovné výskumné otázky 1) Aké historické a právne podmienky ovplyvňujú proces rozvoja sociálneho podnikania v Rusku? 2) Aké sú rozdiely medzi bežnými a špecifickými črtami sociálneho podnikania v postsocialistických krajinách východnej Európy a v Rusku? 3) Kto sú kľúčoví aktéri rozvoja sociálneho podnikania v Rusku? 4) Aké sú modely a oblasti aktivít sociálnych podnikov v Rusku? 5) Aký je systém podporných opatrení v skúmanom území? 6) Aké sú hlavné bariéry a spôsoby zintenzívnenia procesu rozvoja sociálneho podnikania v Rusku? Pri spracovaní práce boli použité rôzne zdroje sekundárnych informácií. Stanovené ciele diplomovej práce boli naplnené. Výsledky práce hovoria o tom, že v posledných rokoch sa sociálne podnikanie v Rusku aktívne rozvíja. Pravidelne sa konajú tematické fóra a konferencie. Rozvíja sa infraštruktúra na podporu sociálneho podnikania. Dochádza k sieťovaniu aktérov a vytváraniu komunít pôsobiacich v tomto sektore. Treba však poznamenať, že tempo rozvoja sociálneho podnikania v Rusku výrazne zaostáva za globálnymi trendmi. Podľa odborných odhadov je podiel sociálnych podnikov v sektore malých a stredných podnikov v Rusku 0,05% (v porovnaní s 3,9% v Nemecku a 4,3% vo Veľkej Británii). V posledných rokoch sa veľa zmenilo a dôležitosť podpory sociálneho podnikania sa stala výraznejšou ako kedykoľvek predtým. Sociálni podnikatelia riešia sociálne problémy pomocou obchodných nástrojov a účinne pomáhajú vláde (najmä v oblastiach, ktoré samotná vláda nedokáže efektívne zvládnuť). Prvým výsledkom bolo prijatie federálneho zákona, ktorý definoval pojem 'sociálne podnikanie', charakteristiky sociálnych podnikov, ich špecifické črty a rozdiely od tradičného podnikania. Prvý krát v ruskej histórii bol v roku 2020 zostavený register sociálnych podnikateľov. V regiónoch sa začala aktívna činnosť a tvorba štruktúr, ktoré sú oprávnené schvaľovať a implementovať opatrenia dodatočnej podpory miestnych sociálnych podnikateľov v rámci svojej kompetencie. Napriek tomu stále existuje veľa problémov, ktoré bránia ďalšiemu rozvoju sociálneho podnikania. Medzi ne patria administratívne prekážky, nedokonalý legislatívny rámec spôsobený nedostatkom praxe v oblasti presadzovania práva, zásadná diferenciácia sociálno-ekonomickej situácie regiónov, nedostatočná informovanosť atď. Ďalším dôležitým zistením je, že rozvoj sociálnej ekonomiky je územne nerovnomerný. Intentifikovali sme regióny, ktoré v tejto oblasti zaostávajú a tie, ktoré naopak výraznejšie napredujú. Moskovský región, Chanty-Mansijský autonómny okruh, Baškirská republika, mesto Moskva a región Nižný Novgorod sú teda označované ako skupina dynamických regiónov. V skupine zaostávajúcich sú regióny Severokaukazského federálneho okruhu - územie Stavropol, Dagestan, Ingušská republika, Čečenská republika, Kabardsko-balkarska republika, Karačajsko-čerkesská republika, Severné Osetsko-Alania. Okrem toho boli skúmané hlavné oblasti a sféry činnosti sociálnych podnikov. Väčšina sociálnych podnikateľov zaradených do registra poskytuje služby starostlivosti o deti, činnosti v oblasti doplnkového vzdelávania, šport, zdravotníctvo, telesnú výchovu a rekreačnú činnosť. V registri sú podnikatelia pôsobiaci v oblasti kultúry a umenia a ľudových remesiel. Medzi oblasti sociálneho podnikania patria aj služby starostlivosti o seniorov, vydavateľská a tlačiarenská činnosť, krajčírstvo a opravy odevov (napríklad pre ľudí so zdravotným postihnutím), ochrana životného prostredia, práce v oblasti informačných technológií. Vo všeobecnosti nie je možné jednoznačne povedať, aké kroky sociálne a ekonomické podmienky prispievajú k rozvoju sociálneho podnikania. Globálne skúsenosti ukazujú, že na jednej strane je pre vytvorenie takýchto podnikov dôležitá prítomnosť rozvinutej občianskej spoločnosti, na druhej strane v menej rozvinutých krajinách je výrazným faktorom existencia mnohých nevyriešených sociálnych problémov. Každá krajina má svoje jedinečné vlastnosti a charakteristiky sociálnych podnikov, metódy a formy svojej organizácie a činnosti. Je to spôsobené špecifickými črtami historického vývoja, hospodárskymi a sociálnymi problémami, postojom a stupňom štátnej podpory pri formovaní tohto sektora. Ale ako pri štúdiu akéhokoľvek javu, ktorý sa vyskytuje vo väčšine krajín, existuje veľa celkových znakov a vzorov vo fázach vývoja, problémy vznikajúce pri realizácii praktických činností, vzťahy s vládnymi štruktúrami atď. Výsledok štúdia sociálneho podnikania z pohľadu európskych a ruských tradícií pri jeho formovaní a rozvoji nám umožnil identifikovať kľúčové charakteristiky sociálneho podnikania: sociálny vplyv (zameranie na riešenie alebo zmiernenie sociálnych problémov), inovatívnosť (využitie inovácií na riešenie úloh a dosiahnutie komerčného úspechu) a obchodnú zložku. Štúdium historických aspektov a skúseností európskych krajín ukázalo, že podmienky pre efektívne fungovanie sociálneho podnikania v Rusku sú rozvoj právneho a ekonomického rámca, ktorý určuje regulačnú a právnu reguláciu sociálnych podnikov, prístup k rôznym druhom financovania. Dôležitým aspektom je aj potreba posilniť inštitucionálnu zložku, ktorá zvyšuje príležitosti na rozvoj sociálnych podnikov a zvyšuje úroveň vzdelania aktérov. Ukázalo sa, že hlavnými prekážkami rozvoja sociálneho podnikania v Rusku sú na jednej strane právne faktory vyjadrené nedostatočnou legislatívnou podporou sociálneho podnikania. (súčasné právo umožňuje, aby sa sociálnymi podnikmi stali iba malé alebo stredné podniky, čo obmedzuje v takýchto aktivitách neziskové organizácie, z ktorých mnohé sú de facto sociálnymi podnikmi. Ďalšou bariérou je obmedzenie množstva vlastných a vonkajších finančných zdrojov a nedosttaočná informačná podpora. Výsledkom nášho skúmania je poznatok, že stimulácia rozvoja sociálneho podnikania v Rusku je možná aj prostredníctvom motivácie zúčastnených subjektov; vytvorenie pozitívneho obrazu sociálnych podnikov; novosť a inovácia myšlienky sociálneho podnikania; možnosť zapojenia zainteresovaných strán do vývoja a realizácie sociálnych projektov; vládna podpora vyjadrená poskytovaním finančných zdrojov a vytváraním právnych podmienok. Boj proti pandémii COVID-19 prispel k širšiemu mediálnemu a akademickému pokrytiu vývoja a implementácie projektov sociálneho podnikania, čím preukázal ich pozitívny prínos k riešeniu akútnych životných problémov a zmierňovaniu následkov pandémie. Organizácie sociálneho podnikania aktívne spolupracujú so zástupcami orgánov, ako aj s inými verejnými organizáciami a podnikateľskými iniciatívami. Synergickým účinkom tejto interakcie je efektívny zber a distribúcia obmedzených zdrojov niektorých dovážaných tovarov a služieb, ktoré sú potrebné na riešenie sociálnych problémov spôsobených pandémiou COVID-19. Takáto interakcia tiež prispeje k rozvoju nových foriem partnerstiev založených na rozširovaní osvedčených postupov rôznych aktívnych účastníkov procesu vytvárania sociálnych iniciatív, ktoré sú mimoriadne potrebné v súčasnej situácii stratifikovanej spoločnosti a sociálnej nerovnosti. Existuje tendencia vytvárať komunity sociálnych podnikateľov – tvorcov pozitívnej zmeny, kde sa podnikatelia stávajú otvorenejšími pre komunikáciu a výmenu skúseností. Sú otvorenejší pre inovácie a nové spôsoby tvorby spoločenskej hodnoty. Tieto komunity sú otvorené pre partnerstvo so štátom. Počet sociálnych podnikov v Rusku sa neustále zvyšuje napriek všetkým ťažkostiam, ktorým čelí počas pandémie. Začiatkom roku 2022 ich bolo už zaregistrovaných viac ako šesť tisíc. Je dôležité, aby tento pozitívny trend bol zachovaný. Preto je okrem iného potrebná aj inšpirácia prostredníctvom skúseností z iných krajín a častí sveta. V Rusko je téma sociálnej ekonomiky relatívne nová a preto aj nedostatočne preskúmaná. Preto je potrebný ďalší výskum rôznych aspektov sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania v Rusku. Author’s abstract: The needs, principles, and standards of 'social business' are spreading throughout the world. And Russia is no exception. Social entrepreneurship as an activity aimed at achieving socially valuable goals can solve many social problems in society. In world practice, it is considered; a modern direction of public policy, which has already proved its effectiveness. An integral characteristic of social entrepreneurship is the combination of social orientation, innovative approaches, and a commercial component. Social entrepreneurs provide services for childcare, additional education, culture, art, health, and sports. The areas in which social business is developing also include care services for the elderly, environmental protection, the production of technical means of rehabilitation, and work in the field of information technology. In recent years social entrepreneurship has been actively developing in Russia. Thematic forums and conferences are held regularly, infrastructure to support social entrepreneurship is created, and entrepreneurial and expert communities are formed. However, it should be noted that the pace of development of social entrepreneurship in Russia significantly lags behind global trends. According to expert estimates, the share of social enterprises in the small and medium business sector in Russia is 0.05%. It compares with 3.9% in Germany and 4.3% in Great Britain. In recent years much has changed, and the importance of supporting social entrepreneurship has become more evident than ever. Social entrepreneurs solve social problems with business tools, and effectively help the government; it is entrusted with, especially those that the government itself cannot handle effectively. The first result of this was the adoption of the Federal Law that defined the concept of 'social entrepreneurship,' the characteristics of social enterprises, their specific features, and differences from traditional business. For the first time in Russian history, a register of social entrepreneurs was compiled in 2020. Active legislative activity began in the regions, which are authorized to approve and implement measures of additional support to local social entrepreneurs within their competence. Despite this, there are still many problems that hinder or prevent the further development of social entrepreneurship. Among them are administrative barriers, imperfect legislative framework caused by the lack of long-term law enforcement practice, essential differentiation in the socio-economic situation of the regions, lack of awareness, etc. In general, it is impossible to say unequivocally what actions and definite social and economic conditions contribute to the development of social entrepreneurship. Global experience shows that, on the one hand, the presence of a developed civil society is a prerequisite for the creation of such enterprises, and on the other hand, in less developed countries, the existence of many unresolved social problems also encourages people to social entrepreneurship. Each country has its unique features and characteristics of social enterprises, methods, and forms of its organization and activities. This is due to the specific features of historical development, economic and social problems, the attitude, and degree of state support to the formation of this sector. But, as in the study of any phenomenon that occurs in most countries, there are many overall features and patterns in the stages of development, problems arising in the implementation of practical activities, relations with government structures, etc. The result of the study of social entrepreneurship from the perspective of European and Russian traditions in its formation and development allowed us to identify the key characteristics of social entrepreneurship: social impact (focus on solving or mitigating social problems), innovativeness (use of innovation both to solve tasks and to achieve commercial success) and the business component. The study of historical aspects and experience of European countries has shown that the conditions for the effective functioning of social entrepreneurship in Russia are the development of the legal and economic framework, which determines the regulatory and legal regulation of social enterprises, access to various types of financing. Also, an important aspect is the need to strengthen the institutional component, which enhances opportunities for the development of social enterprises and increases the educational level of participants. It has been revealed that the main barriers to the development of social entrepreneurship are - legal factors expressed in insufficient legislative support for social entrepreneurship. So, among the most significant: current law allows only small or medium-sized businesses to become social enterprises, which cut off both non-profit organizations, many of which are de facto social entrepreneurs and for-profit organizations from recognition as social enterprises, - economic aspects related to the limited amount of own and external financial resources), - problems of information support. The result of the study determined that the stimulation of social entrepreneurship development in Russia is also possible through the motivation of the participating subjects; the creation of a positive image of social enterprises; novelty and innovation of the idea of social entrepreneurship; possibility of involving stakeholders in the development and implementation of social projects; government support, expressed in providing financial resources and creating legal conditions. The fight against the COVID-19 pandemic has contributed to wider media and academic coverage of the development and implementation of social enterprise projects, demonstrating their positive contribution to solving acute life issues and mitigating the consequences of the pandemic. Social entrepreneurship organizations actively cooperate with representatives of the authorities, as well as other public organizations and business initiatives. The synergetic effect of this interaction is the effective collection and distribution of limited resources of some imported goods and services that are desperately needed to solve social problems caused by the COVID-19 pandemic. Also, such interaction will contribute to the development of new partnerships forms based on the generalization of best practices of various active participants in the process of generation of social initiatives, which are extremely necessary for the current dangerous situation of stratified society and the development of social inequality. There is a tendency to form industry communities, where entrepreneurs have become more open to communicating and exchanging experiences. It has become bolder to introduce new technologies and remote formats, which undoubtedly affects the overall development of the industry, as well as to seek and use new opportunities for partnership with the state. There is a steady increase in the number of social enterprises in Russia Despite all the difficulties we face during the pandemic. So, at the beginning of 2022, more than 6 thousand of them were already registered. To maintain a positive trend and further develop the process of social entrepreneurship formation in Russia: it’s necessary and reasonable to study the world experience. As for Russia, this topic is new and insufficiently well-studied, which provides sample cognitive opportunities with subsequent practical application. Therefore, further research, including the study of international experience of successful examples of social entrepreneurship, seems appropriate. Country Slovakia Language English URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpSigla=spunitra&crzpID=54018 Copies [1] Database E-resources (online) 
book
Call number Dislocation Collection in study room Available O-4388
Number of the records: 1