Number of the records: 1
Vplyv racionalizačných prvkov pestovateľskej sústavy na výšku a kvalitu úrody zrna jačmeňa siateho jarného
SYS e30440 LBL 00000ntm--2200000-a-4500 003 SK-NiSPK 005 20150422151243.8 007 ta 008 ------s2011----xo-a---f-mn---000-0-slo-d 040 $a NI001 $b slo 041 0-
$a slo $b eng 044 $a xo $c SK 080 $a 633.16"321" $2 2001 080 $a 631.526 $2 2001 080 $a 631.51 $2 2001 080 $a 631.816 $2 2001 080 $a 664.64.016.8 $2 2001 080 $a 631.559 $2 2001 080 $a 633.1 $2 2001 080 $a 379.825 $2 2001 080 $a (437.614.3) $2 2001 080 $a (043) $2 2001 100 1-
$a Urbán, Szabolcs $4 aut $7 spu_us_auth*0381511 245 10
$a Vplyv racionalizačných prvkov pestovateľskej sústavy na výšku a kvalitu úrody zrna jačmeňa siateho jarného / $c Szabolcs Urbán ; školiteľ Juliana Molnárová 260 $c 2011 300 $a 88 s., [7] s. príl. : $b tab. ; $c 30 cm 502 $a Diplomová práca (Ing.). - Katedra rastlinnej výroby FAPZ SPU v Nitre 504 $a Bibliografia s. 82-88 520 $a Autorský abstrakt: abstraktCieľom diplomovej práce bolo zistiť vplyv vybraných racionalizačných prvkov pestovateľskej sústavy (odrody, obrábania pôdy, výživy a hnojenia) na výšku a kvalitu úrody zrna jačmeňa siateho jarného v dvoch poveternostne odlišných ročníkoch 2009 a 2010.Poľné polyfaktorové pokusy boli založené na experimentálnej báze FAPZ SPU v Nitre na stanovišti Dolná Malanta s dvomi odrodami Bojos a Kangoo, pri dvoch spôsoboch obrábania pôdy (konvenčné a minimalizačné) a štyroch variantoch výživy a hnojenia ( a= nehnojený variat, b= Condit, c= 60kg N vo forme LAV+HAKOFYT EXTRA a d= 60 kg N vo forme NH4NO3+HAKOFYT EXTRA). Dosiahnuté výsledky poukázali na štatisticky preukazný vplyv odrody a ročníka na výšku úrody zrna. V priemere za celý pokus a sledované ročníky úroda zrna dosiahla 5,25 t.ha-1. Rozdiel medzi ročníkmi dosiahol 1,95 t.ha-1 v prospech priaznivejšieho ročníka 2010.Variabilita úrod zrna v ročníku 2009 medzi odrodami dosiahla 104,07% v prospech odrody Kangoo. Výraznejší rozdiel medzi sledovanými odrodami bol v ročníku 2010, kedy odroda Bojos dosiahla v porovnaní s odrodou Kangoo v priemere za celý pokus o 1,94 t.ha-1. V priemere za dva ročníky poskytla odroda Bojos v poronaní s odrodou Kangoo o 0,89 t.ha-1 vyššiu úrodu. Odrody rozdielne reagovali na sledované spôsoby obrábania pôdy. Odroda Bojos v obidvoch ročníkoch vyššiu úrodu dosiahla pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (A) úrodovým rozdielom 0,69 t.ha-1 (v ročníku 2009) resp. 0,86 t.ha-1 (v ročníku 2010) .Odroda Kangoo v ročníku 2009 dosiahla o 0,86 t.ha-1 vyššiu úrodu pri konvenčnom obrábaní pôdy (A) a v ročníku 2010 o 1,65 t.ha-1 pri minimalizačnom spôsobe obrábania (C). Vplyv výživy a hnojenia na prírastky úrod v porovnaní s nehnojenou kontrolou bol podmienený ročníkom. Z ekonomického hľadiska pri odrode Bojos ako optimálne sa javili varianty hnojenia c (LAV + HAKOFYT EXTRA) resp. d ( NH4NO3 + HAKOFYT EXTRA) s prírastkom úrody v porovnaní s nehnojenou kontrolou 1,43 resp.1,48 t.ha-1 a koeficientom ekonomickej efektívnosti (KEE) 1,56 a 1,64, čo znamenalo zisk z 1 ha 102,67 resp. 115,92 €.Pri odrode Kangoo prírastky úrod v porovnaní s nehnojenou kontrolou sa pohybovali od 0,51 do 1,0 t.ha-1. Najvyšší koeficient ekonomickej efektívnosti bol dosiahnutý pri variante hnojenia d (NH4NO3 + HAKOFYT EXTRA) ( KEE 1,11) so ziskom z 1 ha 19,92 eur. Na ukazovatele technologickej kvality zo sledovaných faktorov štatisticky preukazný vplyv mal ročník.Kľúčové slová: jačmeň siaty jarný, úroda, výživa a hnojenie, obrábanie pôdy, kvalita, odroda 520 $a Autorský abstrakt: AbstractThe aim of the work was to detect the affect of selected rationalization elements of cultivation system (varieties, tillage method, fertilization and nutrition) on the amount and quality of grain yield of spring barley in two different years in terms of weather conditions 2009 and 2010. Polyfactiorial field trial was established on the experimental base of FAFR SUA in Nitra in Dolná Malanta with two varieties Bojos and Kangoo, with two tillage methods (conventional and minilized) and with four variants of fertilization and nutrition (a=unfertilized control, b= Condit, c=60 kg N in form of LAV+Hakofyt extra, d=60 kg N in form of NH4NO3+Hakofyt extra).The achieved results showed a significant effect of variety and year on the amount of grain yield. On average for the whole trial yield reached 5.25 t.ha-1. The difference among the years reached 1.95 t.ha-1 in favour of favourable year 2010. The variability of grain yield in year 2009 between varieties reached 104.07% in favour for variety Kangoo. Stronger differences between the observed varieties were in 2010, where variety Bojos reached in comparison with Kangoo variety on average for the whole trial by 1.94 t.ha-1. On average for two years variety Bojos reached higher yield by 0.89 t.ha-1 compared with Kangoo. For the monitored tillage systems the varieties responded differently. Variety Bojos in both years achieved higher yield at the conventional tillage with a yield difference 0.69 t.ha-1 (in year 2009) respectively 0.86 t.ha-1 (in year 2010). Variety Kangoo in 2009 reached higher yield by 0.86 t.ha-1 for conventional tillage (A) and in 2010 by 1.65 t.ha-1 for minimized tillage (C). The effect of fertilization and nutrition on the grain yield increase in comparison with the unfertilized control was conditioned by year. In economic terms for Bojos variety as optional was occurring the „c“ fertilization treatment (LAV + HAKOFYT EXTRA) respectively „d“ (NH4NO3 + HAKOFYT EXTRA) with yield increase in comparison with control 1.43 and 1.48 t.ha-1 respectively, and with economic efficiency index 1.56 and 1.64 respectively, which meant a profit form 1 ha 102.67 respectively 115.92 €. The increase of yield for Kangoo variety compared to unfertilized control ranged from 0.51 to 1.0 t.ha-1. The highest economic efficiency index 1.11 was reached at the fertilization variant „d“(NH4NO3 + HAKOFYT EXTRA) with profit of 19.92 € per hectare. The year had a significant affect on the indicators of technologic quality form the monitored factors. Key words: spring barley, nutrition and fertilization, tillage method, quality, variety 546 $a Resumé anglicky, slovensky 650 07
$7 spu_us_auth*0250925 $a jačmeň jarný $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0250670 $a odrody $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0354541 $a obrábanie pôdy $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0250184 $a hnojenie $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0251549 $a technologické vlastnosti $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0022137 $a úrody $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0251217 $a pestovanie obilnín $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0361334 $a pokusy $2 NI001PH 651 -7
$7 spu_us_auth*0253006 $a Dolná Malanta (Nitrianske Hrnčiarovce, Slovensko) $2 NI001PH 655 -7
$7 spu_us_auth*0251806 $a diplomové práce $2 NI001PH 700 1-
$7 spu_us_auth*0013966 $a Molnárová, Juliana, $d 1948- $u SPUFAP09 $4 ths 710 2-
$7 spu_us_auth*0000113 $a Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). $b Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov. $b Katedra rastlinnej výroby $4 dgg 856 41
$z ezp_hlavny_text $z ezp_hlavny_text $u http://crzp.uniag.sk/Prace/2011/U/7F376CCF5B134BC2A6FC47A81B3E5F20.pdf
Number of the records: 1