Počet záznamov: 1  

Úroda a kvalita hrozna odrody Müller–Thurgau pri rôznom type rezu

  1. Názvové údajeÚroda a kvalita hrozna odrody Müller–Thurgau pri rôznom type rezu / Andrea Líšková ; vedúci diplomovej práce: Slavko Bernáth
    Autor-i Líšková, Andrea (aut.)
    Bernáth, Slavko, ; SPUFZK06 (škol.)
    Korporácia Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva. Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva
    Vyd.údaje[S.l. : s.n.], 2010
    Rozsah54 s. : grafy, príl., tab. ; 30 cm
    PoznámkyBibliografia s. 48-50. . Res. slov., angl . Diplomová práca (Ing.). - Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI SPU v Nitre
    Predmet Müller-Thurgau biele muštové odrody vinič hroznorodý rez viniča cukornatosť obsahové látky kvalita rastlinných produktov úrody vinohradníctvo diplomové práce
    AnotáciaAutorský abstrakt: V trvaní troch rokov sme sledovali pokus s viničom hroznorodým, odroda Müller – Thurgau, pestovanom na strednom vedení v spone 1,8 x 1 m, pestovateľský tvar Rýnsko – hessenské vedenie pre I. variant, Kordón pre II. a III. variant. Bol aplikovaný rôzny typ rezu jednoročného dreva a to: I. variant - dva 8 púčikové poloťažne s 2 zásobnými čapíkmi, II. variant - 4 čapíky so 4 pukmi s 2 zásobnými čapíkmi a III. variant 8 čapíkov s 2 pukmi s 2 zásobnými čapíkmi. Pokus sa uskutočnil v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti v Modranskom rajóne v rokoch 2007, 2008, 2009. Pôda bola v medziradí zatrávnená a v radoch sa udržiaval čierny úhor. Cieľom experimentu bolo zistiť vplyv rozdielneho rezu a rovnakého zaťaženia na kvalitu a kvantitu hrozna. Agrotechnikou obrábania sme sa snažili vytvoriť vhodné podmienky pre pestovaný vinič. Ochrana voči škodcom bola zabezpečená pravidelnými postrekmi. Zisťovali sa parametre ako počet strapcov na ker, úroda hrozna z jednotlivých variantov, priemerná cukornatosť hrozna a obsah kyselín u jednotlivých variantov. Najvyšší priemerný počet strapcov bol v I. variante 27,4, v II. variante 18,1, v III. variante 13,9. Najvyššiu priemernú úrodu sme dosiahli z 10 krov v I. variante – 29,6 kg, v II. variante 26 kg a v III. variante 17,2 kg. Priemerná cukornatosť bola najvyššia v III. variante 21,3° NM. V II. variante bola cukornatosť 19,3° NM, v I. variante 17,7° NM. Obsah celkových kyselín bol najvyšší v roku 2007 pri III. variante a to 6,5 g/l. Najnižšia bola v roku 2009 pri III. variante a to 3 g/l. Vo všeobecnosti rok 2009 nebol dobrým ročníkom z pohľadu obsahu kyselín. Veľkosť listovej plochy (LAI) bola v I. variante 3,8 m2 na 1 ker, v II. variante bola LAI 3,68 m2 na 1 ker a v III. variante bola LAI 3,5 m2 na 1 ker. Pri experimente sme prišli k záveru, že pri pestovaní viniča hroznorodého je potrebné vopred sa rozhodnúť, či sa zameriame na kvalitu alebo kvantitu vyprodukovaného hrozna. Úrodu vo veľkej miere ovplyvňuje aj ročník. Preto treba sledovať parametre hrozna pred zberom, aby sme dosiahli optimálny pomer cukornatosti a obsahu kyselín.
    Autorský abstrakt: In duration of three years we have watched the experiment with Vitis vinifera, variety Müller – Thurgau grown on medium-vine training in vine space 1,8 x 1 m, cultivation shape Rhine – Hesse vine treining for I. variant, Cordon for II. and III. vatiant. There were applied different types of cut for one year old wood, applied cuts were: two 8 buds canes with 2 reserve spurs, II. variant - 4 spurs with 4 buds with 2 reserve spurs and III. variant 8 spurs with 2 buds with 2 reserve spurs. The experiment took place in Little Carpathians in Modra region in 2007, 2008 and 2009. Soil between the rows was grass-coverd and the rows were kept as fallow land. The objective of the experiment was to determine the effect of different cuts if on every vine was left 20 buds and its effect on quality and qauantity of grapes. The crop management practice was used in order to create suitable conditions for growing the grapevine. Grapevine pest control was ensured by regular crop-spraying. Following grapevine characteristics were assessed: grape count per plant, grape yield in respective variations, average sugar content of grapes, and acid level in respective variations. Highest average count of grape bunches from 10 bushes in I. variant was 27,4, in II. variant was 18,1 and in III. variant was 13,9. Highest average yield was achieved in I. variant 29,6 kg, in II. variant was yield 26 kg and in III. variant was yield 17,2 kg. Average sugar content was highest in III. variant 21,3 °NM. In II. variant was average sugar content 19,3 °NM and in I. variant was sugar content 17,7 °NM. Highest total acid content was measured in year 2007 for III. variant and it was 6,5 g.l-1. Lowest measured total acit content was in year 2009 for III. variant and it was 3 g.l-1. Leaf area index (LAI) was for I. variant 3,8m2 per bush , for II. variant was LAI 3,68m2 per bush and for III. variant was LAI 3,5m2 per bush. As a result of this experiment it was stated that it would be essential to decide in advance whether to focus on quality or quantity of the grapevine crop. The crop is also affected in a large extent by the vintage year. It is therefore necessary to watch the grapevine charcteristics prior to gathering grapes in order to obtain optimum sugar-to-acid ratio.
    KrajinaSlovensko
    Jazyk dok.slovenčina
    URL ezp_hlavny_text
    Počet ex.1, z toho voľných 0, prezenčne 1
    Báza dátKvalifikačné práce
    SignatúraDislokáciaUmiestnenieVoľné
    VP-70725Skladlen prezenčne

Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.