Počet záznamov: 1  

Faktory hospodárskeho rastu v krajinách EÚ

  1. Názvové údajeFaktory hospodárskeho rastu v krajinách EÚ [elektronický zdroj] = [Determinants of Economic Growth in EU Countries] / Ľudmila Mlynarčíková ; vedúci záverečnej práce Ľubica Bartová
    Autor-i Mlynarčíková, Ľudmila (aut.)
    Bartová, Ľubica, ; SPUFEM34 (škol.)
    Korporácia Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). Fakulta ekonomiky a manažmentu. Ústav štatistiky, operačného výskumu a matematiky
    Vyd.údaje2022
    Rozsah1 online zdroj (71 s.) : ilustr., príl., tab.
    PoznámkyNázov z titulnej obrazovky (stav zo dňa 31.01.2023). Súbežný názov prevzatý z databázy uis SPU . Bibliografia s. 54-59 . Spôsob prístupu: World Wide Web . Resumé anglicky, slovensky . Diplomová práca (Ing.). - Ústav štatistiky, operačného výskumu a matematiky FEM SPU v Nitre
    Predmet diplomové práce elektronické vysokoškolské kvalifikačné práce
    AnotáciaAutorský abstrakt: Cieľom diplomovej práce bolo skúmať a odhadnúť vplyv vybraných faktorov na ekonomický rast skupiny členských krajín EÚ (okrem Malty, Cypru, Luxemburska, Grécka a Írska)a Veľkej Británie so zameraním na vplyv čistých prítokov a odtokov priamych zahraničných investícií a kvality ľudského kapitálu v rokoch 2002 – 2020. Vplyv faktorov sme odhadli pomocou modelov panelových údajov ktorých parametre sme odhadli pre spojené regresné modely, modely s fixnými, modely s náhodnými efektami a modely prvých diferencií. Ročné údaje vybraných ukazovateľov sme čerpali z databáz Svetovej banky (World Bank, 2022). Ako proxy ukazovateľa ekonomického rastu sme v použili HDP na jedného obyvateľa. Ako proxy premenných kvality ľudského kapitálu (vzdelanie) sme použili ukazovatele: čistá miera zápisu študentov na stredné školy a hrubá miera zápisu študentov na vysoké školy. Ďalšie faktory ktoré sme v analýze zohľadnili boli: saldo zahraničného obchodu ako podiel z HDP; ročná miera rastu populácie; miera inflácie; tvorba hrubého fixného kapitálu na jedného obyvateľa; výdavky na konečnú spotrebu na jedného obyvateľa; výdavky domácností na konečnú spotrebu na jedného obyvateľa. Analýza trendu čistého prítoku a čistého odtoku priamych zahraničných investícií ukázala, že v starých členských krajinách bola ich úroveň vyššia, ale klesajúca, alebo stagnujúca. V nových členských krajinách úroveň čistých prítokov PZI rástla v Poľsku, Estónsku, ale klesala na Slovensku a Maďarsku, ktoré z nových členských krajín malo najvyššiu úroveň prítokov PZI. Najvyššiu priemernú čistú mieru zápisu študentov na stredné školy malo Lotyšsko, Švédsko, Veľká Británia, Fínsko, Belgicko. Priemerná ročná čistá miera zápisu študentov na stredné školy na Slovensku bola druhá najnižšia po Rumunsku, v oboch krajinách s klesajúcim trendom. Medzi krajinami s najnižšou priemernou ročnou hrubou mierou zapísaných študentov na vysoké školy bolo Slovensko (s rastúcim trendom), Rumunsko, Maďarsko, Francúzsko a Česká republika. Najvyššiu úroveň dosahovalo Fínsko, nasledované Rakúskom, Dánskom v starých a Slovinsko a Litva v nových členských krajinách. Na základe výberu špecifikácií modelov panelových údajov sme zistili že rast čistých prítokov a rast čistých odtokov PZI mali pre skupinu krajín ako celok pozitívny, ale štatisticky nepreukazný vplyv na ekonomický rast. Rast čistého podielu stredoškolákov mal negatívny a rast hrubého podielu vysokoškolákov pozitívny, ale štatisticky nevýznamný vplyv v skupine krajín ako celku aj v skupine nových členských krajín. V nových členských krajinách však bol vplyv čistej miery stredoškolákov na ekonomický rast pozitívny a vysoko štatisticky významný. V skupine skúmaných krajín bol štatisticky významný pozitívny vplyv rastu salda zahraničného obchodu ako podielu z HDP, ročnej miery rastu populácie a predchádzajúcej úrovne HDP p.c. Tvorba hrubého fixného kapitálu na jedného obyvateľa mala pozitívny, ale štatisticky nevýznamný vplyv. K zrýchľovaniu ekonomického rastu prispelo tempo rastu salda zahraničného obchodu ako podielu z HDP, hrubého fixného kapitálu na jedného obyvateľa, odchádzajúcich a prijatých osobných remitencií, čistých odtokov PZI. Čisté prítoky PZI, čistá miera stredoškolákov, hrubá miera vysokoškolákov redukovali tempo ekonomického rastu aj keď nevýznamne. V nových členských krajinách však tempo rastu hrubej miery vysokoškolákov pôsobilo aj keď nevýznamne, na zrýchľovanie ekonomického rastu. Ekonomický rast nových členských krajín bol štatisticky významne vyšší než rast starých členských krajín EÚ. Výsledky odhadov parametrov špecifikácií modelov boli konzistentné s predpokladmi o vplyve skúmaných faktorov.
    Author’s abstract: The aim of the thesis was to investigate and estimate the effect of selected factors on the economic growth between 2002 and 2020 of a group of EU Member States (excluding Malta, Cyprus, Luxembourg, Greece, and Ireland) and the UK, with a focus on the effect of net inflows and outflows of FDI and the quality of human capital. We estimated the effect of the factors using panel data models. The model parameters were estimated for pooled regression models, fixed effects models, random effects models and first differences models. We used annual data for selected indicators from the World Bank databases (World Bank, 2022). GDP per capita was used as a proxy for economic growth. As a proxy for human capital quality variables (education), we used the following indicators: school enrolment, secondary (% net), school enrolment, tertiary (% gross). Other factors we considered in the analysis were: foreign trade balance as a share of GDP; population growth rate (annual); inflation, GDP deflator; gross fixed capital formation per capita; final consumption expenditure per capita; household final consumption expenditure per capita. An analysis of foreign direct investment net inflow and outflow development in the group of EU members showed their higher level but declining or stagnant in the old member states. In the new Member States, the level of net FDI inflows had been growing in Poland, Estonia, but declining in Slovakia and Hungary, which one had the highest level of FDI inflows among the new Member States. Latvia, Sweden, the United Kingdom, Finland, and Belgium had the highest average net secondary school enrolment. The average net secondary school enrolment in Slovakia was the second lowest after Romania in the EU, with a downward trend in both countries. The countries with the lowest average gross tertiary school enrolment were Slovakia (with an increasing trend), Romania, Hungary, France, and the Czech Republic. The highest level was found in Finland, followed by Austria, Denmark among the old Member States and Slovenia and Lithuania among the new Member States. Based on the choice of panel data model specifications, we found that for the group of countries, growth in FDI net inflow and outflow had a positive but insignificant effect on economic growth. Growth in the net secondary school enrolment had a negative effect and growth in gross tertiary school enrolment had a positive but statistically insignificant effect for the group of countries as well as for the group of new Member States. In the new Member States, however, the effect of the net secondary school enrolment on economic growth was positive and highly statistically significant. In the group of countries under study, there was a statistically significant positive effect of the growth in external trade balance as a share of GDP; growth in the annual population growth rate and the previous level of GDP p.c. Gross fixed capital formation per capita had a positive but statistically insignificant effect. The growth rate of the foreign trade balance as a share of GDP, of the gross fixed capital formation per capita, of the personal remittances paid and received, of the net outflows of FDI contributed to the acceleration of economic growth. Net FDI inflows, net secondary school enrolment rate, gross tertiary enrolment rate reduced the rate of economic growth though insignificantly. In the new Member States, however, the growth rate of the gross tertiary enrolment rate contributed, albeit insignificantly, to acceleration of economic growth. The economic growth of the new Member States was significantly higher than that of the old EU Member States. The findings and results of the parameter estimates of the model specifications were in accordance with the expectations and assumptions about effects of the factors under investigation.
    KrajinaSlovensko
    Jazyk dok.slovenčina
    URLhttp://opac.crzp.sk/openURL?crzpSigla=spunitra&crzpID=54290
    Počet ex.[1]
    Báza dátE-zdroje (online)
    kniha

    kniha

    SignatúraDislokáciaUmiestnenieVoľné
    O-4113

Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.