Počet záznamov: 1
Vplyv zasolenia na fyziologické procesy rastlín reďkovky siatej (Raphanus sativus L.)
Názvové údaje Vplyv zasolenia na fyziologické procesy rastlín reďkovky siatej (Raphanus sativus L.) = [The effect of salinity on the physiological processes of radish (Raphanus sativus L.) plants] / Viktor Straka ; vedúci záverečnej práce Marek Kovár Autor-i Straka, Viktor, ; SPUFAP30 (aut.)
Kovár, Marek, ; SPUFAP31 (škol.)Korporácia Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov. Ústav rastlinných a environmentálnych vied Vyd.údaje 2023 Rozsah 141 s. : grafy, ilustr., tab. ; 30 cm Poznámky Súbežný názov prevzatý z databázy uis SPU . Bibliografia s. 111-141 . Resumé anglicky, slovensky . Diplomová práca (Ing.). - Ústav rastlinných a environmentálnych vied FAPZ SPU v Nitre Predmet diplomové práce Anotácia Autorský abstrakt: Vzrastajúci problém zasolených pôd a vplyv zvýšenej salinity na rastlinnú produkciu ohrozuje globálnu potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť poľnohospodárstva. Rozvoj salinity pôdy výrazne ovplyvňujú zmeny klímy, čo rozširuje tento problém do ďalších regiónov. Zmierňovacie prístupy, ako je aplikovanie inej výživy rastlín, pestovanie genotypov tolerantných voči zvýšenej pôdnej salinite, vhodné zavlažovanie, odvodňovanie a stratégie využívania pôdy, regeneratívne poľnohospodárstvo, fytoremediácia a bioremediačné techniky predstavujú riešenie na problém zasolených pôd. Tieto riadiace postupy zmierňujú aj sociálno-ekonomický dopad na oblasti ovplyvnené zasolením pôd. Môžeme využiť viaceré vznikajúce stratégie rekultivácie, ako je soľná akvakultúra integrovaná s podpovrchovou drenážou, tolerantné mikroorganizmy integrované s tolerantnými genotypmi rastlín, alebo integrované poľnohospodárske systémy. Ďalšie riešenie predstavuje pestovanie halofytov, ktoré sú do budúcna perspektívne ako potraviny, liečivá, krmoviny, jedlé oleje či biopalivá. Z hľadiska meniacich sa klimatických podmienok prostredia, ich význam narastá, nakoľko predstavujú riešenie pre udržanie potravinovej bezpečnosti s ohľadom na klimatické zmeny. Hodnotili sme viaceré vplyvy zasolenia na fyziologické procesy v rastline reďkovky (Raphanus sativus L.), ako produkčná výkonnosť. V tejto časti bola meraná priemerná hmotnosť vyprodukovanej sušiny nadzemnej časti rastlín reďkovky a priemerná hmotnosť sušiny buliev. Môžeme konštatovať, že produkčná výkonnosť týchto rastlín klesala so zvyšovaním úrovne zasolenia. V ďalšej časti práce bol meraný dopad zasolenia na parametre vodného režimu rastlín reďkovky, bol zaznamenaný relatívny obsah vody, osmotický potenciál a kapacita pre osmotickú adjustáciu, resp. osmotické prispôsobenie. Hodnota relatívneho obsahu vody klesala so zvyšujúcim sa stupňom zasolenia, podobne ako hodnota osmotického potenciálu, zatiaľ čo kapacita pre osmotickú adjustáciu stúpala so soľným stresom. Tiež bola hodnotená aj prieduchová vodivosť, vzťah medzi prieduchovou vodivosťou a teplotou skúmaných rastlín z čoho vyplývalo, že čím je vyššia úroveň salinity, tým bola zaznamenaná vyššia teplota rastlín, mala výrazne stúpajúcu tendenciu so zvyšujúcou sa intenzitou soľného stresu. Bol opísaný vplyv zasolenia na fotosyntetickú a produkčnú výkonnosť rastlín reďkovky. SPAD hodnota, vyjadrila obsah chlorofylu v liste skúmaných rastlín, ktorý preukazne klesol pri rastlinách, vystavených druhej úrovni zasolenia. Tento vplyv zaznamenával aj vzťah medzi intenzitou fotosyntézy a časom indukcie, maximálnu fotochemickú efektívnosť fotosystému PSII, index výkonnosti, ktorý so stúpajúcou úrovňou zasolenia výrazne klesal. Nasledujúcim parametrom bola intenzita fluorescencie v kroku K pri indukcii fluorescencie chlorofylu, kde sa tiež štatisticky významný rozdiel sa prejavil až pri rastlinách, vystavených druhej úrovni zasolenia. Takisto výrazný vzostup hodnoty proporcie neaktívnych reakčných centier PSII sme zaznamenali až pri rastlinách, vystavených druhej úrovni zasolenia. Author’s abstract: The growing problem of salinized soils and the impact of increased salinity on crop production threatens global food security and the sustainability of agriculture. The development of soil salinity is strongly influenced by climate change, extending the problem to other regions. Mitigation approaches such as application of different plant nutrition, cultivation of genotypes tolerant to increased soil salinity, appropriate irrigation, drainage and land use strategies, regenerative agriculture, phytoremediation and bioremediation techniques are solutions to the problem of saline soils. These management practices also mitigate the socio-economic impact on areas affected by soil salinization. Several emerging reclamation strategies can be used, such as saline aquaculture integrated with subsurface drainage, tolerant microorganisms integrated with tolerant plant genotypes, or integrated farming systems. Another solution is the cultivation of halophytes, which are promising for the future as food, pharmaceuticals, fodder, edible oils or biofuels. In the light of changing environmental conditions, they are becoming increasingly important as a solution for maintaining food security in the face of climate change. We evaluated several effects of salinity on physiological processes in the radish plant (Raphanus sativus L.), such as production performance. In this part, the average dry weight produced by the aboveground part of radish plants and the average dry weight of tubers were measured. It can be concluded that the production performance of these plants decreased with increasing salinity level. In the next part of the work, the effect of salinity on the water regime parameters of radish plants was measured, the relative water content, osmotic potential and capacity for osmotic adjustment or osmotic adjustment were recorded. The value of relative water content decreased with increasing salinity, as did the value of osmotic potential, while the capacity for osmotic adjustment increased with salt stress. The stomatal conductance, the relationship between stomatal conductance and temperature of the studied plants was also evaluated which showed that the higher the salinity level, the higher the temperature of the plants was recorded, it had a significantly increasing tendency with increasing intensity of salt stress. The effect of salinity on the photosynthetic and production performance of radish plants was described. The SPAD value, expressed the chlorophyll content in the leaf of the plants studied, which decreased demonstrably in plants exposed to the second salinity level. This effect also negated the relationship between photosynthetic intensity and induction time, the maximum photochemical efficiency of the PSII photosystem, and the performance index, which decreased significantly with increasing salinity levels. The next parameter was the fluorescence intensity in the K-step for chlorophyll fluorescence induction, where also a statistically significant difference only became apparent for plants exposed to the second level of salinity. We also observed a significant increase in the value of the proportion of inactive PSII reaction centers only in plants exposed to the second salinity level. Krajina Slovensko Jazyk dok. slovenčina URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpSigla=spunitra&crzpID=58698 Počet ex. 1, z toho voľných 0, prezenčne 1 Báza dát Kvalifikačné práce 
kniha
Signatúra Dislokácia Umiestnenie Voľné VP-97846 Štúrova - záverečné práce len prezenčne
Počet záznamov: 1