Počet záznamov: 1
Trnavské prieluky a vnútrobloky
Názvové údaje Trnavské prieluky a vnútrobloky = [Gaps and Courtyards of the City of Trnava] / Lucia Šurinová ; vedúci záverečnej práce Miroslav Čibik Autor-i Šurinová, Lucia (aut.)
Čibik, Miroslav, ; SPUFZK30 (škol.)Korporácia Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva. Ústav krajinnej architektúry Vyd.údaje 2023 Rozsah 234 s. : ilustr., mapy ; 30 cm Poznámky Súbežný názov prevzatý z databázy uis SPU . Bibliografia s. 222-226 . Resumé anglicky, slovensky . Diplomová práca (Ing.). - Ústav krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre Predmet diplomové práce Anotácia Autorský abstrakt: Diplomová práca sa venuje problematike “bielych“, stratených miest mesta. K tomuto pojmu existuje niekoľko pomenovaní a tiež rozličných definícií, no žiadna z nich nie je vo výsledku explicitná. Okruh pojmov zahŕňa tiež slovné spojenia ako mestské prázdnoty, terrain vague, vnútorná periféria, miesta medzi miestami alebo dokonca divné miesta (z angl. weird places). Niektoré definície sú užšie spojené s územným plánovaním - nezastavané miesta v už stojacej súvislej zástavbe, ktoré sú určené na zastavanie a kde je tendencia doplniť pôvodný objekt tak, aby sa opäť vytvorila zmysluplná štruktúra. Patria sem miesta výpadku lokálnej pamäte mesta, ako sú opustené prieluky, bloky, vnútrobloky, medzipavilónové priestory, voľné otvorené pozemky, mikropriestory, nádvoria alebo terasy. Biele miesta môžu zahŕňať fyzické, špecifické a pre mesto podstatné priestory ukryté pod nánosom nových štruktúr. Často vznikajú za nejasných okolností, kde je príčinou nekvalitný proces územného plánovania, alebo vynútené, regulované či náhodné asanácie pôvodných objektov. Stratené miesta alebo biele miesta bez funkcie sa začali na mentálnych mapách stredoeurópskych a východoeurópskych miest objavovať prevažne v 50. až 60 rokoch 20. storočia. V tomto období je v štátoch bývalého sovietskeho zväzu príčinou vzniku bielych miest nástup socialistického režimu a s tým spojená budovateľská architektúra. Tá spočívala najmä v búraní starých meštianskych domov a vo výstavbe modernej architektúry bez akýchkoľvek premyslených urbanistických koncepcií. V mestách sa začali predlžovať pešie línie, a tak sa zvýšil dopyt po automobiloch a parkovacích plochách na úkor obytných, zelených plôch a voľných pozemkov v rámci miest. Ďalším dôvodom začiatku tvorby bielych miest bola privatizácia podnikov a ich následné zatváranie, čo vyústilo do chátrania priemyselných areálov (brownfieldov) a ich objektov (Hajduková & Sopirová, 2021). Stratené miesta nevznikali a nevznikajú len v procese rozvoja miest, politických alebo ekonomických pádov, ale aj ako dôsledok prírodných katastrof (Haluzíková, 2020). Mnohí ich vnímajú negatívne alebo vôbec. Z hľadiska územného rozvoja sú celkom logicky považované za problém, pretože v územných plánoch mesta sú síce určené na zastavanie, ale mnohokrát to nie je možné, prípadne tento proces trvá nekonečne dlho. Dôvodom sú nevysporiadané pozemky, územno-plánovacie regulácie, prípadne veľkosť priestoru. Napriek tomu majú obrovský potenciál pre ich obnovu a ďalší rozvoj (Hajduková & Sopirová, 2021). Zámerom predkladanej diplomovej práce je zostaviť súbor odporúčaní pre plánovaciu prax s následnou aplikáciou na vybraný priestor zaradený do pracovnej databázy. Praktická časť práce sa orientuje na vágne miesta mesta Trnava, a to konkrétne na prieluky bez funkcie a zanedbané alebo nedostatočne využívané vnútrobloky. Práca tieto miesta mapuje na mentálnej mape mesta a analyzuje ich na základe histórie, pôvodu vzniku, majetkovoprávnych vzťahov a aktuálnej funkcie. Skúma tiež vzťahy medzi týmito miestami a mestskou urbanistickou štruktúrou s cieľom funkčne ich začleniť do mestského systému. Výsledkom práce je súbor možných návrhových riešení pre vybrané priestory s cieľom obrátiť tieto “neživé“ miesta na atraktívne verejné priestory. V rámci návrhových riešení sa práca nesústreďuje na vytváranie dlhodobo plánovaných a stálych priestorov, ale naopak na dočasné krátkodobé intervencie. Author’s abstract: The final thesis deals with the issue of white, lost places of the city. There are several names for this concept and various definitions, but none of them is in the end explicit. This range of terms includes phrases such as urban voids, terrain vague, inner periphery, places between places or even weird places. Some of the definitions are linked more closely to zoning planning - undeveloped places in an existing continuous built-up area that are marked for development and where there is a tendency to add to the original object, so that a meaningful structure is created. This includes places of city’s local memory loss, such as abandoned gaps, blocks, courtyards, interstitial spaces, free open lands, micro-spaces, courtyards or terraces. White spaces may include physical, specific and essential spaces for the city hidden under the overlay of new structures. They often form under unclear circumstances, where the cause is a poor-quality zoning process, or forced, regulated or accidental sanitation of original objects. Lost places or white places without function began to appear on the mental maps of Central and Eastern European cities mainly in the 1950s-1960s. During this period, in the countries of the former Soviet Union, the emergence of white places was caused by the rise of the socialist regime and the associated building architecture. This consisted mainly of the demolition of old townhouses and the construction of modern architecture without any thoughtful urban concepts. In cities, pedestrian lines began to be extended, increasing the demand for cars and parking areas at the expense of residential, green spaces and free lands within cities. Another reason for the beginning of white spaces creation was the privatisation of enterprises and their subsequent closure, which resulted in the decay of industrial sites (brownfields) and their objects (Hajduková & Sopirová, 2021). Lost places were and are not only created in the process of urban development, political or economic downfalls, but also as a result of natural disasters (Haluzíková, 2020). Many perceive them negatively or not at all. In terms of zonal development, they are quite logically considered a problem, as although they are designated for development in the city's zoning plans, many times this is not possible or the process takes an infinitely long time. This is due to unsettled land, planning regulations or the size of the space. Nevertheless, they have a huge potential for their renewal and further development (Hajduková & Sopirová, 2021). The intention of the presented thesis is to compile a set of recommendations for planning practice with subsequent application to a selected area included in the working database. The practical section of the thesis focuses on vague places Trnava city, namely on functionless gaps and neglected or underused courtyards. The thesis maps these places on a mental map of the city and analyses them on the basis of their history, origin of creation, property relations and current function. It also examines the relationships between these places and the urban structure of the city in order to functionally integrate them into the urban system. The result of this theses is a set of possible design solutions for the selected places in order to turn these inanimate places into attractive public spaces. Within the design solutions, the thesis does not focus on the creation of long-term planned and permanent spaces, but instead on temporary short-term interventions. Krajina Slovensko Jazyk dok. slovenčina URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpSigla=spunitra&crzpID=55678 Počet ex. 1, z toho voľných 0, prezenčne 1 Báza dát Kvalifikačné práce 
kniha
Signatúra Dislokácia Umiestnenie Voľné VP-98395 Štúrova - záverečné práce len prezenčne
Počet záznamov: 1