Počet záznamov: 1
Udržateľný rozvoj krajín Európy v kontexte stratégie Agenda 2030
SYS x0012030 LBL 00000ctm-a22-----3a-4500 003 SK-NiSPK 005 20250109131625.6 007 ta 008 202001s2024----xo-a---f-mn---000-0-slo-d 040 $a NI001 $b slo 041 0-
$a slo $b eng 044 $a xo $c SK 080 $a 663/664 $2 2001 080 $a 338.439.66 $2 2001 080 $a 502.33 $2 2001 080 $a (437.6) $2 2001 080 $a (4) $2 2001 100 1-
$7 spu_us_auth*0424849 $a Májek, Mária, $d 1997- $u SPUFEM34 $4 aut 245 10
$a Udržateľný rozvoj krajín Európy v kontexte stratégie Agenda 2030 = $b [Sustainable development of European countries in the context of the Agenda 2030 strategy] / $c Mária Májek ; vedúci záverečnej práce Artan Qineti 246 11
$a Sustainable development of European countries in the context of the Agenda 2030 strategy 260 $c 2024 300 $a 160 s. : $b gragy, tab. ; $c 30 cm 500 $a Súbežný názov prevzatý z databázy uis SPU 500 $a V práci uvedený projekt - VEGA č. 1/0755/21 Výzvy pre zabezpečenie potravinovej dostatočnosti Európy v 21. storočí - kľúčové faktory, socioekonomické a environmentálne súvislosti 502 $a Doktorandská dizertačná práca (PhD.).- Ústav štatistiky, operačného výskumu a matematiky FEM SPU v Nitre 504 $a Bibliografia s. 132-147 520 $a Autorský abstrakt: V kontexte súčasnej krízy rastú vo svete obavy zo spomalenia dosahovaného pokroku v udržateľnom rozvoji. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je kľúčovou pri tvorbe plánov pre obnovu na národnej, európskej a globálnej úrovni. Zároveň rastie aj záujem o problematiku potravinovej bezpečnosti, ktorá je zásadne prepojená s rozvojovými cieľmi Agendy 2030. Neoddeliteľnou súčasťou a zároveň nevyhnutnou podmienkou udržateľného rozvoja je zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. Cieľ dizertačnej práce spočíva skúmaní stavu a vývoja potravinovej bezpečnosti krajín Európskej únie a ich vzájomnej komparácie s dôrazom kladeným na Slovensko v kontexte vybraných 11 socioekonomických a nutričných ukazovateľov. Výskum je realizovaný v časovom období rokov 2011 až 2022. Verifikáciou platnosti konvergenčných tendencií prostredníctvom sigma a β-konvergencie bolo preukázané, že počas obdobia rokov 2011-2022 dochádzalo v krajinách EÚ ku konvergencii z hľadiska hrubého národného dôchodku na obyvateľa, rastu mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov a zároveň sa disparity medzi krajinami znižovali aj z hľadiska príjmu ovocia a zeleniny a tukov. Slovensko už pred prepuknutím globálnej pandémie patrilo medzi najslabšie krajiny Európskej únie z pohľadu socioekonomických, ale aj nutričných ukazovateľov, pričom z hľadiska vývoja priemerného hrubého národného dôchodku a mediánu ekvivalentného čistého príjmu nemožno na Slovensku potvrdiť platnosť konvergencie. Zároveň vážne obavy vyvoláva aj rast cien potravín, výdavkov na potraviny a priemerný príjem tukov na obyvateľa. Celková úroveň potravinovej bezpečnosti krajín Európskej únie bola kvantifikovaná konštrukciou indexu prostredníctvom I-distance metódy, ktorou sa prekonáva problém subjektívneho stanovenia váh v indexe GFSI. Z hľadiska výsledných váh vstupných ukazovateľov boli považované za najväčších prediktorov potravinovej bezpečnosti hrubý národný dôchodok na obyvateľa, medián ekvivalentného čistého príjmu, podiel výdavkov na potraviny, HICP potravín a investície do výskumu a rozvoja v poľnohospodárstve. Úroveň potravinovej bezpečnosti mala do roku 2018 rastúcu tendenciu vo všetkých krajinách EÚ, následne sa predovšetkým v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Grécku znižovala. Vychádzajúc zo vzájomnej komparácie poradí krajín v rokoch 2011 a 2022 môžeme konštatovať, že najvýznamnejší pozitívny posun dosiahli Fínsko, Slovinsko, Cyprus, Chorvátsko a Estónsko a naopak najväčšiu deterioráciu Grécko, Portugalsko, Švédsko, Slovensko, Španielsko a Francúzsko. Praktická využiteľnosť navrhnutého indexu bola posudzovaná na základe korelácie s GFSI a so skóre parciálnych cieľov Agendy 2030. Navrhnutý index pozitívne signifikantne koreloval s GFSI, hoci bol komponovaný z menšieho počtu ukazovateľov a iným metodologickým prístupom. Zároveň index potravinovej bezpečnosti signifikantne pozitívne koreloval s parciálnymi cieľmi Agendy 2030 najmä v oblasti zdravia a kvality života (SDG3), vzdelávania (SDG4) a v priemysle, inováciách a infraštruktúre (SDG9) a negatívne s environmentálnymi cieľmi v oblasti udržateľnej spotreby a výroby (SDG12) a zmeny klímy (SDG13), čo potvrdzuje vzájomnú previazanosť potravinovej bezpečnosti s cieľmi udržateľného rozvoja a zároveň indikuje, že budúce merania by mali zahŕňať aj kvantifikáciu udržateľnej spotreby a výroby a boj proti klimatickým zmenám. Jednotlivé krajiny boli zaradené prostredníctvom viacrozmerných metód v roku 2011 a 2022 do 4 skupín. Klasifikácia krajín do jednotlivých zhlukov z prevažnej miery zodpovedá ich úrovne potravinovej bezpečnosti hodnotenej indexom, avšak v prípade Slovinska a Cypru zaznamenávame významné diskrepancie, ktoré poukazujú tak na výhody, ako a nevýhody jednorozmerného a viacrozmerného hodnotenia, hoci obidva prístupy sú cenným zdrojom informácií. 520 $a Author’s abstract: In the context of the current crisis, global concerns are growing about the slowdown in progress towards sustainable development. The 2030 Agenda for Sustainable Development is key in creating recovery plans at national, European, and global levels. At the same time, there is also increasing interest in the issue of food security, which is fundamentally linked to the development goals of the Agenda 2030’s strategy. Ensuring food security is an integral and necessary condition for sustainable development. The aim of this dissertation is to investigate the state and development of food security in European Union countries and their comparative analysis, with an emphasis on Slovakia in the context of selected 11 socioeconomic and nutritional indicators. The research is conducted over the period from 2011 to 2022. By verifying the validity of convergence trends through sigma and β-convergence, it was demonstrated that during the period from 2011-2022, EU countries experienced convergence in terms of gross national income per capita, growth in median equivalent disposable incomes, and a reduction in disparities among countries in terms of fruit and vegetable intake and fats. Even before the outbreak of the global pandemic, Slovakia was among the weakest EU countries from the perspective of socioeconomic and nutritional indicators, and the validity of convergence in terms of the development of average gross national income and median equivalent net income cannot be confirmed in Slovakia. At the same time, serious concerns are also raised by the rise in food prices, food expenditures, and average fat intake per capita. The overall level of food security of European Union countries was quantified by constructing an index using the I-distance method, which overcomes the problem of subjective weight setting in the GFSI index. From the perspective of the final weights of the input indicators, the largest predictors of food security were considered to be gross national income per capita, median equivalent net income, the share of food expenditures, the HICP of food, and investments in agricultural research and development. The level of food security had an increasing trend until 2018 in all EU countries, after which it particularly decreased in Hungary, Poland, Romania, and Greece. Based on the mutual comparison of country rankings between the years 2011 and 2022, it can be noted that Finland, Slovenia, Cyprus, Croatia, and Estonia achieved the most significant positive shifts, whereas Greece, Portugal, Sweden, Slovakia, Spain, and France experienced the greatest deterioration. The practical utility of the proposed index was assessed based on its correlation with the GFSI and the scores of the partial goals of the 2030 Agenda. The proposed index correlated positively and significantly with the GFSI, although it was composed from a smaller number of indicators and with a different methodological approach. Additionally, the food security index significantly and positively correlated with the partial goals of the 2030 Agenda, particularly in the areas of health and quality of life (SDG3), education (SDG4), and industry, innovation, and infrastructure (SDG9), and negatively with environmental goals in sustainable consumption and production (SDG12) and climate change (SDG13). This confirms the interconnectivity of food security with sustainable development goals and indicates that future measurements should also include quantification of sustainable consumption and production and the fight against climate change. Countries were categorized using multidimensional methods into four groups in the years 2011 and 2022. The classification of countries into individual clusters largely corresponds to their level of food security evaluated by the index, although significant discrepancies in Slovenia and Cyprus highlight the advantages and disadvantages of one-dimensional and multidimensional evaluations, though both approaches are valuable sources of information. 546 $a Resumé anglicky, slovensky 610 27
$7 spu_us_auth*0430521 $a Agenda 2030 (program) $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0250427 $a potraviny $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0340714 $a potravinová bezpečnosť $2 NI001PH 650 07
$7 spu_us_auth*0250529 $a trvalo udržateľný rozvoj $2 NI001PH 651 -7
$7 spu_us_auth*0250328 $a Slovensko $2 NI001PH 651 -7
$7 spu_us_auth*0341728 $a krajiny Európskej únie $2 NI001PH 655 -7
$7 spu_us_auth*0341489 $a dizertácie $2 NI001PH 700 1-
$7 spu_us_auth*0015331 $a Qineti, Artan, $d 1973- $u SPUFEM32 $4 ths 710 2-
$7 spu_us_auth*0434208 $a Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). $b Fakulta ekonomiky a manažmentu. $b Ústav štatistiky, operačného výskumu a matematiky $4 dgg 856 41
$u http://opac.crzp.sk/openURL?crzpSigla=spunitra&crzpID=55273
Počet záznamov: 1