Zdroj: Slovenská poľnohospodárska knižnica - Katalóg
Počet záznamov: 1
Mikrobiologická kvalita peľov
Názvové údaje Mikrobiologická kvalita peľov [elektronický zdroj] = Microbiological quality of bee pollen / Ema Halásová ; vedúci záverečnej práce Zuzana Barboráková Autor-i Halásová, Ema (aut.)
Barboráková, Zuzana (škol.)Korporácia Slovenská poľnohospodárska univerzita (Nitra, Slovensko). Fakulta biotechnológie a potravinárstva. Ústav biotechnológie Vyd.údaje 2026 Rozsah 1 online zdroj Poznámky Názov z titulnej obrazovky (stav zo dňa . Spôsob prístupu: World Wide Web . Diplomová práca (Ing.). - Ústav biotechnológie FBP SPU v Nitre Predmet diplomové práce Anotácia Autorský abstrakt: Diplomová práca sa zaoberá komplexným hodnotením mikrobiologickej kvality 10 vzoriek včelieho peľu slovenského pôvodu so zameraním na druhovú identifikáciu mikromycét a posúdenie ich toxigénneho potenciálu. Ako kľúčový faktor stability bola stanovená aktivita vody (av) vo vzorkách s priemernou hodnotou 0,333 ± 0,011, čo potvrdzuje efektívne sušenie a mikrobiologickú stabilitu suroviny počas skladovania. Napriek priaznivým fyzikálnym parametrom odhalil kvantitatívny mikrobiologický rozbor výraznú variabilitu v mikrobiálnom zaťažení analyzovaných vzoriek peľov. Celkový počet mikroorganizmov (CPM) dosahoval priemerne 3,65 log KTJ·g⁻¹, pričom najvyššie hodnoty boli zaznamenané v peli z lokalít Čakajovce a Dulovce (> 5 log KTJ·g⁻¹). Z pohľadu hygieny spracovania boli zaujímavé vysoké počty baktérií čeľade Enterobacteriaceae (vzorka z lokality Cabaj-Čápor, 6,94 log KTJ·g⁻¹) a kvasiniek (vzorka z lokality Levice, 6,43 log KTJ·g⁻¹), čo indikuje nedostatky v počiatočnej hygiene a prebiehajúcu fermentáciu pred sušením peľu. Stabilnú zložku mikrocenózy tvorili spórotvorné baktérie (priemerný počet 3,51 log KTJ·g⁻¹), ktorých rezistentné endospóry prežívajú proces dehydratácie a môžu ovplyvňovať enzymatickú stabilitu produktu. Počty mikroskopických vláknitých húb (MVH) sa pohybovali od 0,60 do 3,81 log KTJ·g⁻¹, pričom ich monitoring je dôležitý z hľadiska potenciálnej produkcie toxických sekundárnych metabolitov – mykotoxínov. V rámci rodovej identifikácie bolo zo vzoriek peľov izolovaných 17 rodov mikromycét, s dominanciou rodov Alternaria (frekvencia výskytu = Fr 70,0 %), Cladosporium (Fr 60,0 %) a Penicillium (Fr 60,0 %). V rámci rodu Penicillium mal najvyššiu Fr druh P. brevicompactum (30,0 %), v rámci rodu Aspergillus xerofilné aspergily zo sekcie Eurotium (30,0 %), v rámci rodu Alternaria druhová skupina Alt. tenuissima (50,0 %) a v rámci rodu Fusarium druhová skupina F. graminearum (20,0 %). Toxigénny potenciál vybraných mikromycét preverený metódou TLC (tenkovrstvová chromatografia) preukázal, že 72,2 % testovaných izolátov produkovalo minimálne jeden mykotoxín. Boli vyizolované producenty altenuénu, alternariolu, alternariol monometyléteru, penitrému A, rokfortínu C a patulínu. Druhová identifikácia kvasiniek metódou MALDI-TOF MS odhalila prítomnosť troch druhov vo vzorkách peľov: Rhodotorula mucilaginosa, Zygosaccharomyces rouxii a Moesziomyces aphidis. Author’s abstract: This diploma thesis deals with a comprehensive evaluation of the microbiological quality of 10 bee pollen samples of Slovak origin, focusing on the species identification of micromycetes and the assessment of their toxigenic potential. Water activity (aw), with an average value of 0,333 ± 0,011, was determined as a key stability factor, confirming effective drying and microbiological stability of the raw material during storage. Despite favorable physical parameters, quantitative analysis revealed significant variability in microbial load. The total viable count (TVC) averaged 3,65 log CFU·g⁻¹, with maximum values recorded in the localities of Čakajovce and Dulovce (exceeding 5 log CFU·g⁻¹). From a processing hygiene perspective, critical findings included bacteria of the Enterobacteriaceae family (sample from Cabaj-Čápor, 6,94 log CFU·g⁻¹) and excessive yeast counts (sample from Levice, 6,43 log CFU·g⁻¹), indicating deficiencies in initial hygiene and ongoing fermentation prior to drying. A stable component of the microcenosis consisted of sporeforming bacteria (average 3,51 log CFU·g⁻¹), whose resistant endospores survive the dehydration process and may affect the enzymatic stability of the product. Counts of microscopic filamentous fungi (MFF) ranged from 0,60 to 3,81 log CFU·g⁻¹ Krajina Slovensko Jazyk dok. slovenčina Báza dát Kvalifikačné práce 
kniha
Zdroj: Slovenská poľnohospodárska knižnica - Katalóg
Počet záznamov: 1